funkčné maminy, funkcness centrum, tehotenstvo, Zdravie, životný štýl
Tehotenstvo a cvičenie – tehotenstvo nie je choroba
O tom ako vznikli hodiny pre funkčné maminy. O tom, že tehotenstvo nie je choroba. A aj o tom, ako sa zo spolucvičiacich stávajú priatelia aj mimo priestorov pohybovne. Prečítajte si, aké je to začať cvičiť z pohľadu ďalšej našej funkčnej maminy Lucky.
Klasická posilka ma nelákala
Aby som začala úplne od začiatku, moja jediná športová aktivita do roku 2015, kedy som začala chodiť do Funkčness centra, spočívala v hodinách telesnej výchovy na základnej, strednej a vysokej škole. Nikdy som nemala problém s postavou ani váhou, možno preto som nikdy neriešila nič, čo malo čokoľvek spoločné s fitkami, činkami a strojmi. Nikdy ma ale ani nelákalo tráviť čas v posilke medzi upotenými chlapmi zízajúcimi na seba do zrkadla popri cvičení.
Zmena prišla niekedy v polovici roka 2015, kedy mi moja kolegyňa v práci oznámila, že by rada začala cvičiť. Nechcela chodiť do posilovne, ale dostala odporúčanie na cvičenie s Martinom Kralovanským, vraj je to iné ako posilka. A bolo 🙂
Začiatky boli ťažké
Nikdy nezabudnem na prvú hodinu – cvičili sme len stabilizačné cviky, blška a pod., ale domov som šla mokrá ako myš a s pocitom, že som skoro umrela a už to neurobím. Urobila som. S kolegyňou sme začali makať a čím dlhšie sme chodili, tým lepšie to bolo. Netvrdím, že začiatky boli ľahké, bývalo mi zle, nevládala som, mala som chuť skončiť.
Začala som ale piť iontové nápoje, kondička sa dávala dokopy a všetko sa postupom času posúvalo správnym smerom. Kolegyňa ale cvičiť prestala a ja som ostala s dilemou, čo ďalej. Postupne vytvárajúca sa závislosť ale vyhrala a cvičiť som neprestala. Boli sme úžasná partia, každý jeden deň, kedy som šla cvičiť, som sa nevedela dočkať, kedy pôjdem na tréning. Cvičila som pravidelne 4x týždenne a bola som šťastná. Samozrejme boli aj dni, kedy to proste nešlo.. Aj také dni bývajú a je to podľa mňa prirodzené – nie každý deň je nedeľa.
Boli slzy, sklamanie…
Tak ako všetko so všetkým súvisí, aj zmena v mojom súkromnom živote spôsobila, že bolo načase posunúť svoje hranice ďalej a sústrediť sa viac na seba. S Maťom som sa dohodla na úprave jedálnička, popracovali sme na cieľoch, ktoré by som chcela dosiahnuť a postupne som začala pracovať na tom, aby som splnila všetko, čo som si sľúbila. Šlo to pomaly, boli slzy, sklamanie, ale pri cvičení si treba uvedomiť, že toto sa jednoducho urýchliť nedá.. To si jednoducho musíte odmakať, bez výhovoriek.
Tehotenstvo a vysnená postava
V roku 2017 som dosiahla čo som chcela, bola som vo svojej najlepšej forme – bola som na seba pyšná! A potom, človek mieni, Pán Boh mení – prišiel nový priateľ a dve čiarky na tehotenskom teste. S Maťom sme sa dohodli, že prvé tri mesiace cvičiť nebudem – samozrejme kvôli sebe, ale najmä kvôli bábätku a potom, po dohode s mojim doktorom, uvidíme, čo bude. Našťastie mi gynekológ cvičenie povolil a ja som celá natešená písala Maťovi, že pokračujeme.
Nie je veľa žien, ktoré cvičia v tehotenstve a tu by som sa chcela na chvíľku pristaviť. Tehotenstvo nie je choroba, ale väčšina ľudí ho považuje za stav, kedy sa od ženy očakáva, že bude len sedieť doma, dávať na seba pozor, jesť za dvoch, priberať neskutočné kilá a potom sa sťažovať čo robiť, lebo je zrazu žena tučná. Tehotenstvo by nemalo byť takto škatuľkované a predsa mám pocit, že aj v dnešnej dobe to tak je. Nie raz sa ma ľudia pýtali prečo to robím, či sa nebojím, a podobne. Počas prvého tehotenstva som cvičila do 34. alebo 36. týždňa, už sa presne nepamätám, kľudne by som cvičila aj dlhšie, len už sa aj vo fitku na mňa pozerali s tým, že asi ozaj stačí 🙂
Tehotenstvo a cvičenie pod dohľadom
Cvičenie v tehotenstve nie je hrozba pre budúcu maminu ani pre dieťatko, pokiaľ je samozrejme všetko v poriadku. Ide o to, ako sa k tomu žena postaví a či má vedľa seba niekoho, komu verí a komu je ochotná sa zveriť do rúk. Ja som mala Maťa, verila som, že to zvládneme a zvládli sme.
Samozrejme že s pribúdajúcimi kilami a mesiacmi som vládala menej a menej, nikdy som necvičila s ťažkými váhami, neskákala som a nerobila som nič, čo by mohlo ohroziť mňa, alebo bábo. Keď som cítila, že mi je nejaký cvik nepríjemný, jednoducho som to povedala a cvičila som inak. Všetko sa dá, len treba chcieť…
Tehotenstvo a cvičenie – Človek mieni, pán Boh mení
Začiatok programu “Funkčná mamina“
Ale aby som sa vrátila späť, otehotnela som, cvičila som ďalej a narodil sa mi krásny syn, Riško. Telo po pôrode vs telo, ktoré som dosiahla tesne pred otehotnením, to bol rozdiel! A tak som si povedala, že je čas sa k tomu vysnívanému telu vrátiť späť.
Riško mal asi 3, 5 mesiaca, keď som s malou dušičkou písala Maťovi, že by som sa chcela vrátiť, že mám aj kamarátku, moju najlepšiu kamarátku Zuzku Kopkovú, ktorá by tiež chcela začať cvičiť, ale nemáme kde nechať deťúrence. A tu niekde sa začína písať história programu “Funkčná mamina”, pretože Maťo mi na to s kľudom angličana napísal, že máme prísť aj s deťmi. Vtedy asi ešte netušil chudák, že mu na tréningoch bude behávať 5 detí a bude musieť používať megafón 😀
Keď je šťastná mamina, je šťastné aj dieťa
Začať cvičiť po pôrode bolo pre mňa ťažšie, ako začať cviciť vôbec. Je to preto, že som vedela, čo všetko som vedela a čo všetko som zvládala a zrazu to nešlo. Šlo to pomaly, veľmi pomaly.. Trápila som sa, bola som smutná.. Ale postupom času sa k nám so Zuzkou pridávali ďalšie maminy s deťmi a človek si uvedomí, že v tom nie je sám.
Sme úžasná partia, “sekta” ako sa súkromne nazývame. Niekým možno odsudzované, no ja to vidím tak, že som vo Funkčness centre našla kamarátky, s ktorými trávime čas aj mimo tréningov, vedieme spolu deti k pohybu, zoznamujeme ich so športom, socializujeme ich a najmä – my maminy robíme niečo pre seba!
Tu sa opäť pozastavím – mať dieťa nie je choroba, nie je to koniec sociálneho života mamy. To, že sa žena chce o seba starať, chce sa páčiť aj keď má dieťa, to je v poriadku. Tak by to predsa malo byť, veď sa hovorí šťastná mama, šťastné dieťa. Už nežijeme v dobe, kedy bolo úlohou ženy len variť, prať, žehliť, starať sa o blaho muža a o deti. Samozrejme, že toto všetko stále robíme, ale my sme funkčné mamy – my stíhame aj cvičiť! 🙂
My sme funkčné mamy – my stíhame aj cvičiť!
Tehotenstvo, deti – to nie sú pre mňa výhovorky
A tak som tým všetkým len chcela povedať, že cvičenie je super! Cvičiť sa dá v tehotenstve, aj s deťmi, len treba chcieť. Keďže momentálne čakám druhé bábätko, samozrejme som aj teraz cvičiaca mama, no stále sa stretávam s otázkami, prečo to robím, či sa nebojím a podobne. Robím to preto, lebo chcem, lebo som šťastná. Momentálne to nerobím preto, že si budujem postavu, momentálne je cvičenie pre mňa dokonalá psychohygiena a relax! A tak to má predsa byť.. 🙂
Funkčné maminy – ako sa stať členom
Si tehotná a nechceš sa vzdať pohybu? Alebo máš doma malé šidlo, ktoré chceš zobrať cvičiť so sebou? Pridaj sa aj ty k “sekte” našich funkčných mamín a popri tom, ako sa budeš venovať sebe, ukáž svojmu dieťaťu, že pohyb je zábava. Ozvi sa nám a dohodneme si prvý tréning.